Potkan ako taký..

Strihanie pazúrikov

Ak nepúšťate potkana behať na voľno po byte a je taký lenivý, že sa mu nechce šplhať po konári v klietke, jeho pazúriky nemajú príležitosť obrúsiť sa a musíte mu pomôcť. Hlavným dôvodom nie je to, že vám doškriabe celé rameno až s ním niekam pôjdete, dôležitejšie je to, že by pri hierarchických bojoch s ostrými, dlhými, špicatými pazúrmi mohol veľmi škaredo poraniť spolubývajúceho, mohol by sa zaseknúť do koberca, hamáku, šatov a strhnúť si pazúr, a čo je zlé pre samotného potkana - pri čistení a škrabaní si takýmito ostrými pazúrmi poškodzuje kožu a zanáša si do nej kadejaký bordel, ktorý môže spôsobiť zápal a potkan sa škrabe viac a viac a... Navyše prerastené pazúry majú tendenciu zatáčať sa, pretože rastú v akomsi oblúku, a až prerastú, zapichnú sa zospodu do prsta, prípadne nohy (toto zatáčanie je dobre vidieť na vnútorných prstoch zadných nôh). Ani to nie je potkanovi priveľmi príjemné.

Niektoré potkany si samé robia manikúru a pedikúru, niektoré nie.. Vtedy musíte pristúpiť k činu, naučiť sa rýchlo a šikovne pazúriky ostrihať, a z tejto činnosti urobiť pravidelnú činnosť - podľa toho ako potkaníkovi pazúriky rastú.. Nie je to nič ľahkého, najmä pre začiatočníka... potkan sa myká, šklbe a chce sa vyvliecť - nie preto, že by ho to tak strašne bolelo (aj keď potkani sú veľkí herci), ale preto, že mu nie je po vôli pevný stisk. Kým ho naučíte nemykať sa, a aj vy si na túto činnosť zvyknete a naučíte sa najlepší chvat. Môžem vám poradiť dva zlepšováky: potkana vám môže pridržať druhá osoba (aj keď mne osobne druhá osoba nesmierne zavadzala, a tak od prvého strihania strihám sama), nech sa nebojí potkana pevne držať, aby sa nevyšmykol. Vy len chyťte nohu, na ktorej budete strihať a o chvíľku to bude hotové :) Alebo druhá vec (a tú som praktikovala ja) - potkana zamotajte do uteráku (bacha ale aby ste mu neubrali kyslíku) a nechajte trčať len zadné nohy, resp. prednú časť tela.

Ak máte napriek tomu problémy potkana udržať v kľude, snažte sa mu ostrihať aspoň tri prostredné prsty na zadných nohách - je to len pre jeho dobro. Stačí, keď odstrihnete priesvitné špičky, časom sa naučíte aký kus môžete odstrihnúť. Dobré je, keď pazúriky potom obrúsite pilníkom (alebo môžete skúsiť len pilníkovanie) - prst, ktorý budete brúsiť držte pevne v ruke, aby ste ho nevykrútili. Nebudem vám klamať, pilníkovanie znášajú potkany ešte horšie než strihanie :) Môže sa stať, že zastrihnete príliš veľký kus pazúrika, pokan zapiští a potečie krv - nebojte sa, krvácanie ľahko zastavíte, keď konček prsta stisnete na chvíľu v prstoch, prípadne môžete priložiť aj servítku, múku alebo traumacel. Na fotkách som ja, ako strihám pazúriky Ájovi na jednom zraze v Piešťanoch, fotky fotila Winnie. Tento chvat na nich používam vždy - ale čím je potkan väčší, tým ťažšie ho občiahnem, no moje potky už sú na tento úkon zvyknuté a priveľmi sa nemykajú.

Kúpanie

Vo všeobecnosti platí zásada, že sa potkan vždy umyje sám.

Niekedy je okúpať potkana priam nutné - ak má parazity (všenky, svrab,...) a z nejakého dôvodu nepoužijete prostriedok, ktorý sa kvapne medzi lopatky, ale napríklad Diffusil V, Orthosan - vo forme šampónu (čo uprednostňujem pred použitím rovnomenných prostriedkov vo forme spreju), prípadne vám veterinár naordinuje kúpeľ v Peroxiderme, či podobnom liečivom šampóne - vtedy sa kupšaniu nevyhnete :)

Väčšina potkanov vodu bytostne neznáša, a tak budete doškriabaní a vystavení srdcervúcemu pískaniu. Niektoré potkany ale vodu milujú (ale to bude mizivé percento :D).. Ja som potky viedla k vode odmalička, môžete im v lete dávať misu alebo lavór s vodou a možno v niektorom objavíte malú vydričku :o), prípadne im môžete dávať na zabavenie do misky s vodou mrazenú zeleninu, obilie (ak ho vôbec jedia), dropsíky a potkany budú loviť a loviť a aspoň stratia trochu tej nenávisti k vode a kúpeľ budú lepšie znášať.

Po kúpeli potkaníkovi rukami jemne vymačkajte zo srsti prebytočnú vodu (moje potkany sú vždy ako hubky :D) a zabaľte ho do prichystaného uteráka. Ak má mokrú hlavičku (vždy ale dbajte o to, aby si ju nenamočil a nedostala sa mu do uší voda), utierajte mu ju rožkom uteráka, potom ho celého vytrite. Dobré je zvyknúť potkaníka na fén a ten vždy používať. Predtým než ho vrátite do klietky, musí byť potkan úplne suchý!

Ak je váš potkan pri kúpaní priam neznesiteľný a neviete si s ním rady, usaďte si ho na kolená a otierajte ho navlhčenou handričkou - účinok bude síce menší, ale aspoň nejaký.

V lete býva potkanom často veľké teplo, okrem zmienených hier a bazénu odporúčam semtam potkany nastriekať teplou (vlažnou) vodou v rozprašovači - častokrát je to pre ne príjemné osvieženie, aj keď z toho sprievodného zvuku majú strach.

Kde sa vzal

Bolo to niekedy v prvej polovici 18. storočia, keď sa začala rozvíjať lodná a železničná doprava.. Ázijské potkany si zabalili svoje batôžky a vydali sa na cestu z východnej Ázie – z bažinatých oblastí do Európy a potom aj ďalej loďmi cez oceán do Ameriky.

Na potkanov však čakalo prekvapenie – krysy... sadli si spolu teda na jedno pivko a dohodli sa – krysy budú žiť hore v suchu a potkany dole, vo vlhkejších priestoroch.

• Trieda: Cicavce (Mammalia)
• Rad: Hlodavca (Rodentia)
• Čeľaď: Myšovité (Muridae)
• Rod: Krysa (Rattus)
• Druh: Potkan (Rattus norvegicus)

Ľudia si odjakživa mýlia potkana s krysou (a naopak) a pritom sa jedná o iný živočíšny druh. Krysa (Rattus rattus) má štíhlejšie menšie telo a jej chvost je skutočne dlhý – dlhší ako samotné telo. Taktiež jej ušnice sú väčšie ako u potkana (Rattus norvegicus)– ak by ste ich prehli smerom dopredu, bez problémov zakryjú aj jej oči. Potkan je teda v dospelosti väčší a mohutnejší, má slabo osrstené ušné boltce, ktoré nedosahujú po prehnutí dopredu až k očiam. Jeho chovst je šupinatý, porastneý veľmi jemnými chĺpkami, nikdy nepresahuje dĺžku tela. Hlava je pri ňufáku mierne zaoblená a oči sú menšie. Farba srsti u oboch druhov značne kolísa, potkany sú skôr hnedé až šedohnedé, krysy tmavšie – až čierne.

Krysa obývala Európu oveľa skôr než prišiel potkan.. Mnohé nálezy kostier sa datujú až do obdobia spred 2000-3000 rokov – na území bývalého Československa sa hojne vyskytvala v stredoveku. Ďalšou ľudskou mýlkou je presvedčenie, že prisťahovalecké potkany vytlačili krysy zo svojich obydlí – toto však nie je pravda. Krysy, ktoré obľubovali teplé a suché podkrovia drevených obydlí, vyhnala preč rozvíjajuca sa architektúra – tehlové a betónové stavby s vlhkými strechami a sklepmi im veru nevyhovovali a tak na nejakú dobu vymizla z nášho územia.. opätovne sa objavila v Prahe až niekedy v roku 1929. Dnes sa krysy pravidelne objavujú len v okolí Labe v severných a stredných Čechách, menšie populácie sú ohlásené aj z okolia Mladej Boleslavy. Na Slovensku tohto „čierneho potkana“ nestretnete, v mnohých krajinách je dokonca na červenom zozname ohrozených žívočíchov.

Divoké potkany sú v podstate nenáročnými konzumentmi. Zjedia skutočne hocičo – obilie, semienka, rôzne plody, ovocie aj zeleninu.. rôzne zvyšky potravín a odpadky.. Keď má chuť, zahrdúsi nejaké to zvieratko, trúfne si dokonca aj na králika, kurence a káčatá,..

Sú to tzv. synantropné živočíchy – viazané na ľudské obydlia a najmä na ich aktivitu – a odpad (čo si budeme nahovárať..). Zdržujú sa vo vlhkejších priestoroch ako krysy – v pivniciach, vlhkých budovách, pod podlahami, v kanalizáciách, pri potokoch a na iných vlhkých miestach ako sú zarastené brehy potokov a riek.

Vedia veľmi dobre plávať, na rozdiel od krysy však veľmi nešplhajú po stromoch alebo stavbách.

Potkany žijú väčšinou v kolóniách – základom je párik alebo gravidná samička, zvyšok tvoria pokrvne spriaznené jedince. Tieto kolónie (alebo klany) majú zložitý vnútorný spoločenský poriadok, starostlivo si strážia svoje územia a regulujú svoje nadpočetné stavy a kvalitu potomstva (silnejšie smaice sa nikdy nepária so slabšími samcami). Množia sa po celý rok, gravidita trvá 3 týždne a pár dní. Malých potkaníkov sa naordí neraz aj 15, no len štvrtina z nich sa dožíva viac ako dvadsiatich mesiacov.

Prvé záznamy o potkanoch použitých v laboratóriách sú z roku 1856, keď Waller a Philipeaux vykonali adrenalektómiu a sledovali vplyv tohto zákroku na fyziologické prametre. V 80-tych rokoch 19. Storočia boli zahájené prvé chovné pokusy so snahou získať homogénne populácie.

Potkany sa naďalej používali v laboratóriách hlavne preto, lebo odchov je nenáročný, nedosahuje príliš veľké rozmery a je podstatne inteligentnejší než iné zvieratá. Niektorých pracovníkov očarili natoľko, že si ich nosili domov a takto sa v 80.-90. rokoch 20. storočia potkany rozšírili do domácností a začalo sa so šlachtením rôznych variet.

Čím kŕmiť

Potkan síce je všežravec, ale to ešte neznamená,
že ho môžete kŕmiť hocičím...
Ako každé zvieratko, aj táto potvorka má určité nároky
a existuje potrava vyrábaná priamo pre ne...
ničmenej túto stravu je vhodné dopĺňať
aj inými potravinami :)

VODA

Potkan musí mať zabezpečený prísun čerstvej vody - na to je napájačka vhodnejšia než miska
- voda v miske sa rýchlo ušpiní, alebo ju potkan vyleje.

Niekedy je lepšie chlórovanú vodu z vodovodu pred podaním prevariť, alebo podávať neperlivú stolnú vodu :)

Ak potkan kýcha, uvarte mu čajík, oslaďte ho lyžičkou medu, nechajte trochu vychladnúť a môžete ho preliať do napájačky a tú ešte ochladiť pod prúdom vody. Ja varievam čaj 2-3x do dňa, lebo mi v napájačke vždy začne smrdieť – podávam ho ale len vtedy, keď sú potkany nachladnuté :)

Nachladenému zvieratku môžete do čaju (alebo samostatne na lyžičku) pridať echinaceový sirup na podporu imunity. Kúpite ho v normálnej lekárni :) Pozor na echinaceové kvapky – obsahujú alkohol. Najlepšia je echinacea v šumivých tabletkách, býva ale citrónová a tak je dobré vodu, v ktorej ste ju rozpustili, dosladiť medom.

ZÁKLADNÁ ZMES

V obchodoch dostanete kúpiť veľa všakovakých zmesí pre pre potkany a iné hlodavce.

Mne sa osvedčila najmä zmes priamo pre potkany značky Prestige a zmes Xtra Vital od Beapharu (recenzie sú na webe aj na fóre) - taktiež priamo pre potkany. Nie sú síce najlacnejšie, ale mojim chalanom chutia všetky tie granulky, extrudáty a vitamíny v nich... Len to obilie, to im nikdy nechutilo :D Najlepšie je získať prehľad o dostupných zmesiach vo vašom meste, a môžete začať skúšať :) nezabudnite ale na jedno - potkaník je tvor vyberavý a môže sa stať, že mu niečo nezachutí a to vám v miske bude zostávať :) takouto klasikou sú zelené valčeky - to sú granule pre králiky a morčatá a väčšina potkanov ich neje. Rovnako obilie - síce veľký zdroj bielkovín, ale ak máte potkana, ktorý ho nebude jesť "ani bohovi", tak ho do neho nedostanete (naklíčenému obiliu ale máloktorý potkan odolá).

Zmes si môžete aj miešať sami – vtedy ale odporúčam nájsť si informácie o tom, koľko bielkovín, sacharidov atď by mala obsahovať. Správne zloženie je veľmi dôležité, ak chcete aby bol váš potkaník zdravý a v dobrej kondícii aj na staré kolená :) Pozrite si napr. Adélnu príručku alebo tému DOMÁCE ZMESI u nás na fóre.

NA BRÚSENIE HLODÁKOV

Vždy majte pre potkana nachystaný suchý chlieb (pozor na plesne, dokážu zabíjať!), alebo rožky - tie sú síce príjemným spestrením, ale sú aj suché dosť mäkké, takže si potkan o ne dostatočne zuby neobrúsi.. Sladké pečivo nie je vhodné. Ak chcete potkaníkovi dopriať, môžete mu sušiť celozrnné pečivo s kadejakými semienkami :) možete ho nakrájať na kocky, vysušiť a zamiešať do zmesky :) Výborné sú aj orechy v škrupine, nevarené cestoviny, ovarené kosti, alebo hlodacie tyčinky (v podstate zmeska nalepená na paličke). Dobré je mať v klietke minerálny kameň, na trhu sú kamene priamo pre potkany alebo iné hlodavce, obyčajné aj ochutené, v rôznych pôsobivých tvaroch (mrkvička, kukurička,...), ale aj pre králiky - čisté, alebo s mrkvovými vločkami na jednej strane.

OVOCIE

Podstatné je - nepreháňať to s ním :) dobré je jabĺčko, banán, hrozno.. hrušky, čerešne, melón, maliny, jahody, egreše, slivky, marhule, broskyne a pod. - len v malom množstve, sú totiž veľmi šťavnaté a môžu potkanovi privodiť tráviace problémy (hnačku). Nikdy nekŕmte potkana naschvál jadierkami z jabĺk, hrušiek a kôstkami z marhúľ, broskýň, sliviek,... - obsahujú jedovaté látky. Ani avokádo by sa nemalo dávať zvieratkám - záleží od druhu, ale väčšina avokád je jedovatých.

ZELENINA

Potkany ju majú rady surovú, aj varenú, či dusenú... výborná je surová mrkva - nie všetky potkany ju ale jedia, radšej obľubujú šalátovú uhorku (v ktorej ale veľa živín nie je) :) a za kukuricu v klásku (varenú, či sušenú), alebo ešte lepšie - v konzerve (v malom množstve – väčšinou je totiž sladená, plus kadejaké tie konzervanty.. ničmoc), by šli sveta kraj :) tým mojim chutí aj hlávkový šalát (pozor, veľké množstvo môže vyvolať hnačku), alebo čínska kapusta - a najlepšie sú srdiečka zo stredu hlávky.. alebo varený ružičkový kel (je to vitamínová bomba).. potkany nie sú bylinožravce (ako napr. morča) a v črevách nemajú také množstvá symbiotických baktérií, ktoré pri trávení celulózy produkujú veľké množstvo plynu, takže zdutie im nehrozí.. cesnak a paprika obsahujú dráždivé látky, takže opäť nie (aj keď môj Jogi miluje neštipľavú papriku).. výborným zdrojom bielkovín sú varené strukoviny - fazuľa, hrášok (aj mrazený), sója (výborná je naklíčená), a príjemným spestrením letných dní je hrášok v struku :) pozor na zemiaky - NIKDY nepodávajte surové, obsahujú jedovatý solanín, rovnako ako zelené paradajky - takže zemiaky varené (potkany ich milujú) a paradajky dozreté. Moji chalani majú radi zeleninu z polievky - mrkvičku, zemiaky, zeler, karfiol, brokolicu,...

Nakoniec by som chcela spomenúť, že potkanom chutí aj čerstvá jarná trávička - ďatelinka, púpavy. Pozor však dávajte na to, kde ju zbierate - pri cestách je v rastlinách veľa olova, v dostupnej záhrade sa preháňajú mačky plné parazitov. Môžete potkanovi nachystať prekvapenie, a zasadiť mu trávičku do hrantíka, v ktorom bude môcť beztrestne zahradničiť (a ničiť :D).

ŽIVOČÍŠNE BIELKOVINY

Jogurt (najlepší je biely), pribináčik (a podobné miláčiky) tvaroh, syr (vždy s mierou, a nie príliš často), vajíčko varené na tvrdo. Najepšie je samozrejme mäsko (informácia o tom, že potkan zdivočie a začne hrýzť, keď mu budete dávať mäso je nepravdivá fáma) - nedávajte ho potkanovi surové, z rovnakého dôvodu prečo surové nejete vy (salmonela, parazity,...), radšej mu ho vždy ovarte. Výborné je kuracie (hlavne nie je tučné), a to aj vnútornosti: srdiečka, pečienky, žalúdky, krky, celé skelety (potkany ho pekne oberú a rozhlodajú), taktiež je chutná ryba - potky môžu jesť aj kosti, sú plné výživných látok a minerálov (chutnou rybou nemyslím sardinky z konzervy, ale rybu varenú... z konzervy im môžete dať tuniaka vo vlastnej šťave - prebytočný olej najprv nechajte vsiaknuť do servítky) – nie však často.

VARENIE PRE POTKANY

Fantázii sa medze nekladú, len sa držte základného pravidla: žiadny olej, soľ, ani korenie :) ja potkanom často varím rizoto, kuracie mäsko, rôznu zeleninu, cestoviny, ovsenú kašu, krúpy, robím im cestovinové a zeleninové šaláty. Takéto spestrenie vaše potkany určite ocenia :)

MLSKY

Z ľudských mlsiek môžete dávať potkanom piškóty - ale pozor, nie veľa, potkan pri nich celkom rýchlo "nakysne" - takže sú priamou cestou k obezite.. Z tohto dôvodu by ste im nemali dávať nič plné cukrov a tukov. Myslite na ich zdravie a doprajte im radšej mlsky vyrobené priamo pre nich, alebo iné zvieratká a držte sa dávkovania určeného na obale a heslom menej je niekedy viac.

Vo väčších obchodoch mávajú veľký výber kadejakých cukríkov, dropsíkov a všeličoho :) Mne sa najviac osvedčili špenátky a mrkvičky, a dropsy pre hlodavce, králiky a psy (najmä šunkové od Mlsouna)

Jedného alebo viacerých

Aj tu existujú určité poznatky nadobudnuté skúsenosťami chovateľov a skúmaním potkanej etológie.

Pri výbere pohlavia by ste mali vedieť

Ak máte na potakníka viacej času, chcete väčšieho maznáčika a pohoďáka a plánujete zostať pri jednom indivíduu, vyberte si samčeka. Samci znášajú samotu lepšie než spoločenské, hravé samičky. Samičky sú viacej aktívne, všade musia byť, všetko musia vidieť , všetko preliezť a často aj označkovať (to už dávno nie je len výhradou samcov), sú veľmi živé, aktívne, možno ich nazvať aj hravými, ale samotu znášajú horšie. Samčekovia sú v dospelosti (mláďatká a puberťáci sú taktiež živší) pohodovejší, kľudnejší, z čoho vyplýva aj ich prítulnosť, dalo by sa povedať, že sa aj ľahšie ochočujú.

Ak beriete svojho prvého potkana z obchodu, alebo máte inú možnosť, len nie vziať potkana z ChS , mali by ste vedieť ako rozpoznáte samčeka od samičky:

Vo veku 4-5 týždňov majú samčekovia pod chvostíkom zo všetkých strán viditeľné guľky (alebo skôr gule :D). Môže sa ale stať, že je vývoj trochu omeškaný, alebo sú potkaníky príliš malé a gulky vidieť nebudú alebo mu z nejkého dôvodu nezostúpili z brušnej dutiny, prípadne si nie ste 100%ne istý, či je potkan, ktorého stískate v ruke a už by ste ho mali najradšej doma, naozaj samček. Bol by dosť veľký problém, ak doma už jedného máte, a priniesli by ste si k nemu samičku, alebo naopak... Vtedy si prezrite potkana zospodu, aj zozadu, pozorne si všímajte pohlavné orgány. Samičky majú totižto vylučovací a análny otvor tesne za sebou, samčekovia majú medzierku na gulky :) Ak by ste si ani po takejto prehliadke neboli istí, potom dvoma prstami jemne stlačte toho pipíka, ktorým potkan čurá - ak z neho "niečo" vylezie potom je to samček (a to niečo je jeho penis), ak nie, a za pipíkom je otvor, potom to je to samička (a otvor je vaginálny otvor).

Pri rozhodovaní o počte potkanov by ste mali vedieť

Všetko záleží hlavne od toho, koľko máte času, nemalú úlohu hrajú aj financie (klietky sú celkom drahá záležitosť a nie vždy sa podarí zohnať veľkú z druhej ruky) a aká je vaša predstava o potkanovi ako domácom miláčikovi. Ako som spomínala vyššie, ak plánujete len jeden prírastok (a verte mi, že časom určite začnete rozmýšľať o ďalšom), zvoľte jedného samčeka. Jeden potkan k vám rýchlejšie "prirastie", a ak to bude samček, občasná samota mu nebude toľko vadiť.

Samotnú samičku neodporúčam, vždy chovajte samičky minimálne vo dvojici už z vyššie spomínaných dôvodov.
Ak by ste chceli viacero samčekov, kúpte ich naraz (veľmi dobré je, ak sú z jedného vrhu, prípadne z odlišných, ale cca rovnako starí), pretože ak si v samčekovej puberte (alebo až dospelosti, či starobe) zmyslíte, že chcete druhého potkana, nemusí to dopadnúť najlepšie a môžete skončiť s dvoma klietkami. Moje osobné skúsenosti s pridávaním samčekov dopadli celkom dobre, jednu dobu žilo spolu 6 potkanov – medzi najmladším a najstarším bol rozdiel pol roka.

Vo všeobecnosti sa vraví, že postupné pridávanie samičiek je ľahšie zvládnuteľné, ale neberte to ako garanciu toho, že sa žiadny problém nevyskytne. Bohužiaľ poznám aj prípady zranení, pár dokonca fatálnych (a také zahryznutie do krku je bleskové)...
V zásade by ste nemali očakávať zázraky, k zoznamovaniu pristupovať opatrne a zodpovedne

Kde potkana kúpiť

Dnešná doba poskytuje viacero možností, ako sa k tomuto zvieratku dostať. Nemusíte už slintať a snívať nad časopisom s obrázkami potkana - internet, aj bežný život núka zopár možností. V zásade sú to tieto:

• potkan zo zverimexu
• potkan od množiteľa (na skŕmenie hadom)
• potkan na inzerát od občasného chovateľa
• potkan z chovateľskej stanice, s PP alebo VP

Prvé tri možnosti skrývajú v sebe riziko príbuzenského kríženia, a určite nezabezpečujú 100%né zdravie. Bohužiaľ ľuďom, ktorí potkanov len namnožujú a zásobujú nimi zverimexy (alebo teraristov) je to jedno.

Potkany zo zverimexu

Bývajú často veľmi bojazlivé, niekedy až agresívne, a zamorené ektoparazitmi. Navyše, ak ste len začiatočník, nemusíte poznať rozdiel medzi samčekom a samičkou a takisto nemusíte správne odhadnúť vek - mohlo by sa stať, že vám predavač bude tvrdiť o viacmesačnom potkanovi, že je to ešte miminko (správny čas na odber je v 4-5 týždňoch, ak sú miminká menšie, tak neskôr) a takéhoto puberťáka bude ťažšie ochočiť. Ja osobne som mala doma dvoch takto získaných chlapíkov, z toho od malička len Hasiho. Musela som si pre neho siahnuť sama :) priznám sa, že by ma pohryznutie ani neprekvapilo, v zverimexe som bola prvýkrát, a prvýkrát som videla kopu čiernych malých hoodedíkov a jedného huskyho. Išla som po ňom. Čakala som, že niekam zalezie, niekam, kam určite nedosiahnem :o) ale nestalo sa tak... malý husky prišiel k mojej ruke, oňufkal mi prsty a naivne sa snažil šlohnúť mi prstienok.. v tú chvíľu som vedela, že ho musím mať. Predavačka sa ma s hrôzou v očiach spýtala, či ho beriem pre hada a nesmierne ju potešila negatívna odpoveď. Vysvitlo, že tohto lumpíka každý deň brávala na seba a hladkala ho. Hasi strávil noc na internáte v malej prepravke, a nasledujúci deň ho obdivovali moji spolužiaci. Bol malý, krásny, zvedavý a vôbec sa nebál... Dnes viem, že to bolo práve vďaka slečne za pokladňou. S Hasim nikdy nebol žiadny väčší problém a ja, ako každý iný začiatočník som prepadla túžbe nájsť mu kamaráta. Tak som sa vybrala opäť do toho zverimexu. Čakal tam na mňa ďalší husky, väčší než bol Hasi v deň, keď som si ho vzala. Predavačka mi ho vybrala za chvost, ruku v rukavici... hneď som ho brala k sebe a on ma hneď ocikal, aj obobkoval... a pískal, neskutočne pískal... možno to bola chyba, vziať ho... a možno osud. Až vo vlaku som zistila, že mi po rukách behajú malé hrdzavé potvory - s pracovným názvom VŠENKY. Prehrabala som mu srsť, bol nimi úplne obsadený. A tak som tohto strachopuda upískaného musela hneď po prinesení domov okúpať (v Orthosane - nič iné som doma nemala). Určite mu to odvahy nedodalo. S Hasim sa skamarátil hneď, ale keď som po ňom šla rukou, prikrčil sa a pískal a pískal. Príšerne sa bál. Brala som ho k sebe násilím, hladkala ho, a po pár dňoch mi šiel z klietky naproti, keď som ho ale stisla, vždy čudne zapískal. Vtedy som objavila české chovateľské stanice, a chystala som sa do Brna pre dvoch samčekov. V deň, keď som ich priniesla, našla som Myšiho mŕtveho. Len tak ležal na polici, akoby spal... osud mi ho do cesty dal, a osud mi ho aj vzal. K niečomu to bolo dobré... keď chodím v obchodoch okolo akvárií, nemám túžbu nikoho vziať domov... a tak sa nevystavujem problémom, s ktorými sa na mňa mnohí obracajú...

Samozrejme, niekedy nie je iná možnosť ako zverimex. Vtedy venujte výberu vášho miláčika viac času. Pozorujte potkany, hlavne toho, ktorého ste si vyhliadli, či je spoločenský, alebo bojko, keď vám to predavač umožní, strčte k nim ruky, nechajte sa oňuchať.. potkany sú zvedavé a po krátkom čase k vám pricupkajú, a tak zúžte svoj výber práve na takýchto (tie, ktoré sa rýchlo prirútia tiež nie sú dobrou voľbou, mohli by byť poriadne divoké).. potkany, ktoré sa k vám nepriblížia, budú s veľkou pravdepodobnosťou problémové. Potom ich hladkajte, vezmite si niektorého na seba, ako sa bude správať - mal by loziť a skúmať, ňufkať. Nakoniec to najdôležitejšie, poriadne toho vyvoleného prezrite - nemal by mať žiadny výtok z očí (ani zakalené očká), ani z ňufáčika (prípane len malé množstvo zaschnutej červenohnedej hmoty - porfyrínu), prezrite mu srsť - potkan by nemal byť naježený a srsť by mala byť pekná, lesklá... pozrite poriadne, či v ňom nelozia drobné hrdzavé potvorky (všenky, menej často vši a blchy inej farby), či nemá chrasty, prípadne ušká akoby posiate bradavičkami (svrab). A potom už len veľa šťastia s vašim novým miláčikom :o)

Potkany od množiteľa

Tiež to nie je najlepšie riešenie, najmä ak je to taký pán množiteľ, ktorý o zdravie, ani správnu výživu potkánčat nedbá (veď načo, aj tak budú na skŕmenie), nevenuje sa im, a tak prakticky ani na človeka nie sú zvyknuté. A ak kríži príbuzné potkany, je to ešte horšie. Aj s týmto typom mám skúsenosti. Moje prvé dve samičky boli od takého človeka. Charlie bola malá zvedavá mrška, Eininke rozkukávanie chvíľku trvalo. Rovnako ako s Hasim, ku podivu nebol s nimi problém. Možno to bolo tým, že tento množiteľ nebol taký okatý a nemal viacero vrhov naraz, možno sa im aj venoval, ktovie... ale radšej neriskovať...

Potkany na inzerát od občasného chovateľa

V tomto prípade sa vždy najprv informujte z akého kríženia maličké vzišli, sú totižto určité kresby, farby a typy srsti, ktoré sa krížiť nemajú. resp. nesmú. A samozrejme, či ten človek nenakrížil príbuzné potkany. Ak by ste nemali inú možnosť, vynúťte si návštevu doma, a držte sa pravidiel výberu potkana vo zverimexe...

Potkany z ChS

Spravidla najlepšie riešenie. Na Slovensku je niekoľko chovných staníc (všetky v odkazoch na tomto webe), častokrát sa dá dohodnúť dovoz (napríklad z Brna). Bola som súčasťou prevozu potkaních miminiek po trase Praha-Brno-Šaštín-Bratislava-Bardejov, takže všetko sa dá :)

Miminká z chovateľských staníc majú často PP (preukaz pôvodu) a ak nie, tak aspoň VP (výpis predkov) a tak máte istotu, z akého kríženia vzišli, a v podstate je to aj zárukou, že budú zdravé. Na výber je z veľkého množstva chovateľských staníc, z veľkého množstva potkanov. Potkaníky od chovateľov bývajú zvyknuté na človeka, vymaznané. Správny chovateľ nemá problém pozvať vás na návštevu a o chove vám čo-to porozprávať, poradiť vám.

Potkanie bývanie

Tak ako máte vy svoj dom, posteľ, záchod a iné vybavenie, aj potkaník potrebuje svoje bývanie a zariadenie.

Základom je samotné zariadenie, v ktorom bude potkan bývať (že by malo byť pripravené pred príchodom zvieratka je samozrejmosťou). Máte na výber z dvoch možností: buď klietka, alebo akvárium. Podľa môjho názoru potkan nie je ryba, aby sa dával do akvária :) ale budem objektívnejšia. Jedno aj druhé má svoje výhody, aj nevýhody. Akvárium je ľahko omývateľné, nefúka doň, nelieta z neho von podstieľka... ALE: nie je vhodné pre viacero potkaníkov (pre dvoch by mali byť rozmery dna min. 7Ox5Ocm, a to je dosť veľa), v akváriu sa nedá šplhať, v lete je veľmi zle vetrateľné (potkany viacej pijú, cikajú, a z moču uniká čpavok, ktorý pre ich zdravie nie je nič dobrého) a keď naň praží slnko, pánboh pomáhaj. Prechodným riešením je nadstavba klietky na akvárium (čiže ho používať ako dno klietky).

Klietka má menej nevýhod, v podstate len to, že z nej lieta podstieľka kade-tade a mňa osobne už párkrát prekvapilo kde všade v byte sa dá nájsť :D a druhou nevýhodou je to, že do nej môže tiahnuť - preto by nemala stáť v prievane. Minimálne rozmery dna sú 5Ox3Ocm pre dvoch potkaníkov, s výškou minimálne 5Ocm - lepšie je ale potiahnuť ju čo najviac do výšky. Recenzie klietok slovenských potkaniarov nájdete na webe, aj na fóre.

Miesto pre klietku starostlivo vyberajte!
Nemala by stáť v prievane, ani na priamom slnečnom svetle, ani v prílišnej tme, v chlade, ba ani pri radiátore nie. Klietka by nemala stáť hneď na zemi, najlepšie je umiestniť ju minimálne meter od zeme, aby potkaníky dobre videli dianie okolo a neľakali sa pohybu nad nimi (v prírode často prichádza smrť zhora a inštinkty sú inštinkty, aj napriek vyšľachteniu v labáku).

K základnému vybaveniu patria poschodia (minimálne dve, resp. aspoň dva posedy) - asi najlepšie sú z umelej hmoty, plexiskla, alebo podobného ľahko omývateľného materiálu. Drevo je taktiež dobré, ale ani nalakovanie nezávadným lakom a samolepiace linoleum nezabráni po čase nasiaknutiu močom, ak si váš potkan zvykne cikať naň a nie do podstieľky. V žiadnom prípade nemajte namiesto takýchto poschodí (a ani na dne) "rošty"(mreže), ktoré bývajú často v pôvodnom vybavení klietky. Potkani, ktorí sú nútení existovať a pohybovať sa na roštoch trpievajú v neskoršom vekom pododermatitídou (dosť nepríjemné a ťažko liečiteľné vredovité ochorenie chodidiel). Medzi dno a poschodia môžete umiestniť rebríčky (radšej drevené, alebo umelé, než kovové), laná, konáre (radšej z ovocných stromov, ihličnaté sú plné silíc a veľa druhov je jedovatých. Konáre nesmú byť z postrekovaných stromov a vždy je treba ich vydrhnúť kartáčikom v horúcej vode, ak sú menšie, môžete ich nechať vypiecť v rúre), rôzne trubky (u drahších klietok sú súčasťou, alebo môžete kúpiť klasické drenážne a kanálové trubky napr. v Baumaxe)...

U väčšiny chovateľov by ste v klietke našli aj veľký placák, čiže ploský kameň (pred "nainštalovaním" ho vyvarte, prípadne aj vypečte v rúre) a majú ho tam ako taký záchodík (častokrát je umiestnený ešte v miske so servítkami, prípadne trochou zverlitu prikrytého servítkami alebo hoblinami). Potkany si zvyknú vykonávať potrebu naň a okolo neho (musíte ich k tomu viesť od malička, učiť ich ako psíka - ak sa vybobkuje inde, tak bobky pozbierajte a dajte na kameň a okolo neho). Kameň ale poslúži aj k iným účelom, moji potkani na ňom s obľubou stoja pri jedení, a keď je v dome obzvlášť teplo, radi na ňom spia a chladia sa tak (preto je dobré ho pri čistení klietky vyumývať, aby vám taký spáč nevoňal po moči a bobkoch).

Ďalšou dôležitou súčasťou klietky je hamák (orig. hamaka - slovo je japonské a označuje akési závesné lôžko). Je to v podstate kus látky, štvorcový alebo trojuholníkový, ktorý pripevníte v klietke zicherkami, alebo ho uviažete o mreže (najlepšie je zavesiť aspoň jeden hamák rovno pod "strop" klietky, čiže čím vyššie, tým lepšie). Je len na vás, aký materiál budete používať, a či budete hamáky prať, alebo meniť za nové (niektoré potkany sú totižto tak lenivé, že si cikajú rovno pod seba a je im jedno, že ležia v hamáku). Mne sa osvedčili hamáky štvorrohé, zo starých uterákov. Minula som už skoro všetky uteráky :D. V súčasnosti mám dva, a keď čistím klietku, dám chalanom čistý a ten ocikaný operiem. A ešte dačo: odporúčam použiť na upevnenie veľké zicherky, bývajú dosť tuhé a tak dobre držia (mne v hamáku leži vyše 2,5kg) a hamák viacej napnúť, aby mal akú-takú stabilitu a nehompáľal sa.

Výborná vec je aj zavesená stará ponožka (či rukáv, alebo nohavica). Môžete z nej odstrihnúť prsty, alebo ich môžete nechať a do oboch koncov všiť kruh z tvrdej krabice, téglik od jogurtu, alebo kúsok drenážnej trubky.

Poslednou a diskutabilnou súčasťou klietky je potkaní domček. Uznávam, že je dôležité, aby sa mal potkaník kam skryť, keď už má všetkého (a hlavne vás) plné zuby, ale je jedna situácia, kedy som odporcom domčeka - a to je vtedy, ak si beriete potkaníka zo zverimexu a je veľmi bojazlivý. Vtedy je totižto dosť komplikované potkaníka dostať z klietky... a to si predstavte, že ste skrytý niekde pod posteľou a siaha na vás neznáma ruka a chce vás odtiaľ vytiahnuť - logicky, báli by ste sa ešte viac. Preto pri takomto potkaníkovi na domček radšej zabudnite (môžete mu ho dať, až bude ochočený a nebude mu robiť problém vyjsť z klietky, keď vás uvidí). Ak máte potkaníka zvedavého a nebojí sa, potom mu môžete dať domček od začiatku, koniec koncov vždy ho môžete odstrániť.

Domčeky môžu byť rôzne veľké, z rôzneho materiálu, radšej však bez dna, taký sa lepšie čistí. Plastové domčeky sú ľahko omývateľné, papierové ľahko vymeniteľné (a potkaník sa pri jeho demolácii pekne zabaví) a drevené síce krásne, ale nevydržia doživotne :D

Na výrobu domčeka môžete použiť aj umelý, alebo hlinený črepník - ostré hrany ale poriadne zabrúste! Alebo môžete potkaníkom domček ušiť :) Domčeky je dobré vystlať handričkami, servítkami, alebo obyčajným toaleťákom. Nikdy nedávajte potkanovi seno! Obvykle si s ním totižto potkana nakazíte parazitmi od divokých hlodavcov, ktoré si po ňom pobehali v sklade (či šope, ak je seno vašej výroby) a navyše je dosť prašné.

Samozrejme nezabudnite na napájačku (ak vám stále kvapká, skontrolujte či ste ju naplnili až po okraj, niektoré napájačky majú tendenciu tiecť, keď nie sú plné vody, alebo nahrejte trubičku nad plameňom ak kvapká aj naďalej) a na misku - najlepšia je kameninová (potkany pri jedení často sedia na jej okraji a ľahká miska by sa s nimi prevrhla) alebo závesná nerezová, ktorá sa dá ľahko vytiahnuť (prípadne šrubovacia).

Poslednou dôležitou, často meniteľnou zložkou je podstieľka - na trhu je viacero druhov - hobliny (ktoré je vhodné pred použitím ešte preosiať cez husté sito), kukuričná podstieľka (tuším v 3 veľkostiach), bavlníková (vhodná skôr do domčeku a v súčasnosti je ťažké ju zohnať), môžete používať aj skartovaný papier (bez atramentu), toaleťák, servítky,... alebo ekologickú podstieľku Asan.. hlavne nie slamu, seno, piliny, alebo zverlit (iba ak trochu do záchodíka, lebo veľmi vysušuje labky).

Nezabudnite - fantázii sa medze nekladú :) a váš potkaník isto ocení zaujímavé vybavenie a občasnú kompletnú prestavbu klietky.